'N CE SO' CADUTO

Nun cunuscevo ammore,
nun sapevo ched'è.
Penzavo: chistu core
nun ll'adda maje sapè.
Ma quanno te 'ncuntraje,
senza sapè pecchè,
io me ne annammuraie
e mmo sò pazzo 'e te.
So' 'nnammurat' 'e te - so 'nnammurato,
e nun saccio pecchè - 'nce sò caduto,
forse è sta vocca toja ch'è profumata,
forse pe' st'uocchie tuoje ca sò 'e velluto.
E mmo ca tu si o bbene 'e chistu bbene
si 'a luce, 'o sole, e ll'aria ca io respiro,
chesta felicità mo m'appartiene,
so 'nnammurat' 'e te ammore mio.
E mmo conosco ammore
e saccio chello che è,
la sera conto ll'ore
pe m'abbraccià cu tte.
'E zucchero sti vase
so ddoce comm'a cchè,
e quanno tu me vase
cchiù mmannammoro 'e te.